Anna Franková – Múzeum Anni Frankovej v Amsterdame

Ako mám na Amsterdám dobré spomienky, tak mám na toto mesto aj zlé. Dnešný výlet patril medzi tie dobré. Ak mám pravdu povedať, nikdy by som nepovedal, že mi niekto bude platiť za to aby som šiel do Amsterdamu …

Cesta vlakom do Amsterdamu so spolužiakmi z EILC kurzu. Bol som prekvapený. Cesta z Utrechtu do Amsterdamu, ktorý je vzdialený asi 120 km, trvala pocitovo 20 minút.

Amsterdam. Typická architektúra, Amsterdamské kanály a ulice, domy s veľkými oknami a kladkami na strechách.

V Amsterdamských uliciach. Príprava na fotenie…

… a výsledok :).

Múzeum Anni Frankovej. Miestnosť do ktorej sa nedostane každí. Môja EILC skupina tu mala prednášku o živote Anni Frankovej.

Dom Anni Frankovej v ktorom sa ukrývala približne 2 roky. Keďže kedysi sa v Amsterdame platila daň z veľkosti fasádi smerom ku kanálu, ľudia začali budovať vo svojích záhradách ďalšie domy, tzv. agterhuis (achterhaus). Takýchto domov je v Amsterdame asi 1000.

"Už nemôžeme zmeniť to čo sa stalo. jediná vec, ktorú môžeme urobiť je použiť sa z minulosti a uvedomiť si čo diskriminácia a prenasledovanie nevinných ľudí znamená. Verím, že je zodpovednosť každého bojovať proti predsudkom."

Pposolstvo Otta Franka, 1970, otca Anni Frankovej. Po návrate domov z koncentračného tábora vydal denník Anni Frankovej a založil nadáciu vďaka ktorej vzniklo múzeum v dome kde sa ukrývali. Po prečítaní denníka povedal, že ako rodič takto Annu Frankovú nikdy nevidel…

Moja EILC skupina v hlasovacej miestnosti.

Návštevnikom bol premietaný na štyroch stenách film o určitých sociálnych problémoch v krajinách : nosenie búrok vo Francúzku, neonacistické šatstvo v Nemecku, legalizácia drog v Holandsku, prisťahovalectvo …

Po každom filme mali návštevníci možnosť vyjadriť svoj názor na problém formou elektronického referenda. Výsledky boli potom hneď ukázané vrámci momentálneho problému a potom porovnania so všetkými hlasovaniami predtým.

Vnútro múzea Anni Frankovej. Jedna z ukážok novej Holandskej architektúry.

Pozor na vreckárov v Amsterdame. V lete sa to tu nimi len tak hemží. Našťastie som tu bol v zime, mimo turistickej sezóny.

Andrej Buday na uliciach Amsterdamu. Again …

Amsterdamský kanál – gragt (chracht).

Holandská kultúra otvorených okien. Vidno skrz celú budovu. Toto je nejaké centrum pre medzinárodné kultúrne aktvity ale ten chlapík nebol veľmi nadšený, že som ho odfotil.

Mačička na stena. Drž se kote!

Po múzeu Anni Frankovej si bolo treba odstrániť negatívnu energiu. Navyše v čase mojej návštevy v Amsterdame silno pršalo. Preto sme sa s EILC skupinou uchýlil v jednom z miestnych pubov. Bol to jeden z tých futbalových, kde je každý pripravený rozbiť fľašu a skočiť si po krku. Necítil som sa dobre aj keď som bol očividný turista.

Jedna fľaša Westmalle zahnala nechuť. Bol to veľmi pekný zážitok naliať si do takéhoto pohára vlastné pivo. Ako poznamenala moja známa “toľká úprimná radosť nad jedným pohárom piva”. Cítil som sa ako kráľ.

V Holandsku majú zaujímavú formu rýchleho občerstvenia. Stačí ak prídete a za euro si kúpite jedlo z takéhoto výkladového boxu. Ja to volám zlaté tehličky. Pochopíte až budete hladný 🙂

V Amsterdame som našiel čosi neuveriteľné. Bohužiaľ nebolo času zájsť tam. Česko-Slovenský bar v srdci Amsterdamu U Josefa. V inom bare, kde som našiel tento plagát mal jeden štangasta problém pochopiť súverenitu oboch štátov …

Grécke homáre v Argentínskej reštaurácii v srdci Holandského Amsterdamu, ktoré podával Nepálsky čašník a pripravil Rumunský kuchár. I hate globalization …

Záver dňa. Ulička červených svetiel, Red light district. Nie je to vidieť ale bola plná ľudí.

Neďaleko Červenej uličky, Nana – najvybrujúcejší obchod v meste.

Skočíme ešte na jedno, no nie … ? 🙂 Pub Cafe Mooy, jeden z najstarších barov v Amsterdame. Vnútry bol jeden z najkapitalistickejších ľudí akých som tu stretol. Čašník hovorí “Ak si nič neobjednávate, sedieť môžete aj vonku …” XD

Cestou na stanicu. Koniec výletu. Amsterdam.

Túto fotografiu vytvoril môj spolužiak Peter Takacz z Maďarska 🙂 Pekná rozlúčka (po upršanom dni) v Amsterdame.

Veľa ľudí (turistov) sa nedostane ďalej ako za Prinsengracht (kanál). My z EILC kurzu sme boli jedni z nich. Reálny život v Amsterdame sme teda nezažili. Ale ako turisti to stálo za to 😀

Po dnešnom dni som si dal za cieľ prečítať denník Anni Frankovej v rodnej holandčine.

2 thoughts on “Anna Franková – Múzeum Anni Frankovej v Amsterdame

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *