Business plán na rýchlovak Košice – Prešov

Predhovor

Žijem momentálne v Holandsku a je úchvatne počúvať kritiku Holanďanov na ich železnice. Jediný pádny argument, ktorý som počul, je ich hundranie nad meškaním vlakov keď na koľajnice napadne sneh (to je proste niečo, čo v Holandsku nikto nečaká.). Sťažujú sa (podobne ako na Slovensku) na neinformovanie cestujúcich počas meškania vlakov. Osobne som však ešte žiadne meškanie (naozaj žiadne) nezažil. Všetko má svoj systém, všetko funguje ako hodinky.

Z pohľadu Slováka zábavné. Rozdiel prvej a druhej triedy vidím len v cene lístka. Cestovanie pre hendikepovaných a starších ľudí je jednoduchšie (po technickej stránke), nechýba miesto pre bicykle. Doubledekrové vagóny sú fajn, no pre fungovanie železníc nie sú životne dôležité. Človeka však oveľa viac poteší LCD informačný panel o aktuálnej rýchlosti, teplote, smere vetra a pekná infografika o zastávkach na ceste a aktuálnej polohe vlaku na mape.

V krajina rozlohou podobnej Slovensku je možné dostať sa kamkoľvek na jej území po železnici do 3 hodín. Vlaky chodia každých 15 minút z malých miest, na veľkých staniciach (ako Utrecht 3-15 minút). Priemerná cestovná rýchlosť vlakov je 140 km/h. Holandský študenti majú cestovanie cez pracovný týždeň od 4 poobede do 9 ráno zadarmo. pre ostatných platí 40% zľava na cestovanie medzi 9 ráno do 4 poobede. Záujmom železníc je aby ľudia boli mobilný a využívali ich služby pri preprave. Ľahko sa dostali ráno z domu do práce (a potom večer späť), ktorá je v inom meste.

Prekážkami oproti Holandsku na Slovensku sú 2 veci. Obidve sa dajú postupne odstrániť:

1. Rýchlostné trate. Chýba nám kvalitná infraštrktúra vlakových ciest! Je to elementárna prekážka, ktorú je možné odstrániť len veľkým úsilím (financie, logistika, práca, prestavba…) Ešte dlho nebudeme dosahovať rýchlosť a výsledky kde sú tieto trate. Preto porovnávanie kvality v tejto oblasti so západom nie je na mieste. Proste to nemáme.

2. Prístup. Čo však máme je zlý prístup. Áno, treba reformovať železnice. Nikto z nás ich nechváli a všetci vieme, že tam je čosi zlé. Tak to treba zmeniť. Niektoré zmeny však musia byť odsúhlasené zhora, potenciál na túto zmenu tu však je.

Počas môjho cestovania som spoznal 2 krajiny postavených na železniciach. Sú to Belgicko a Holandsko. Skromne si myslím, že by malo byť v záujme napr. aj našich Slovenských železníc ísť do týchto krajín a prebrať od nich čo najviac dobrých techník a spôsobov ako je to len možné (servis, kvalita, systém, manažment…).

Idea business plánu:

Vybudovať rýchle, stabilné a pohodlné spojenie medzi 2 krajskými mestami Slovenska – Košice a Prešov.

Hlavnou ideu je aby, človek žil napr. v Prešove, ráno prišiel na stanicu, v priebehu menej ako 30 minút sa dopravil priamo do Košíc a stále prišiel do práce skôr ako je 8:00 ráno (študenti do škôl skôr ako 7:30 😉 ).

Profit z tejto idei by mohli mať až 3 spoločnosti (MHD Po, MHD Ke, prevádzkovateľ vlakového spojenia) a mala by celospoločenský a regionálny dopad. V tomto podnikateľskom pláne sa zameriam primárne len na prevádzkovateľa vlakového spojenia.

“Cestovanie vlakom má byť príjemným a ničím nerušeným zážitkom.”

Pozadie:

Košice sú najväčším mestom na Východnom Slovensku. V mesto sídliace firmy sú najväčším zamestnávateľom (VSŽ, T-systems, …). V roku 2013 sa mesto stáva jedným z 2 Hlavných miest kultúry v Európe. Košice sú sídlom viacerých vysokých škôl.

Mesto sa chce stať “Silikon Valley” Slovenska, resp. Európy, má záujem o prácu s pridanou hodnotou. Na to všetko však nemá viaceré predpoklady, začínajúc od ľudského potenciálu, končiac vybudovanej infraštruktúry a ubytovacích kapacít.

Prešov je 3. najväčším mestom na Slovensku, po Bratislave a Košiciach. Je krajským mestom a kultúrnym centrom viacerých regiónov. Mesto ma záujem pritiahnuť veľkých investorov do vybudovaného priemyselného parku. Je centrom strojárskej výroby (Spinea), zaujíma sa tiež o IT sektor. Cena bývania a služieb je nižšia, život je pokojnejší a menej stresujúcejší (menšie riziko zápchy ako v Košiciach). V meste je viacero vysokých škôl.

Tieto mestá sú od seba vzdialené cca 30 km.

Konkurencia

Regionálna autobusová doprava medzi Prešovom a Košicami. Chodí často niekedy v rozmedzí 10 až 30 minút.

Drobný súkromný prepravcovia majú skoro rovnaké ceny ako autobusová doprava, pričom ich spojenia sú závislé od požiadavky zákazníkov.

Auto ponúka svojský komfort a vysokú mobilitu.

Trasa

Trasa by mala spojiť mesta Prešov a Košice čo najrýchlejším spojeným. Vlak by nezastavoval v malých dedinách. Existujú však aj miesta, do ktorých by mohlo spojenie viesť. Napr. železničný uzol Kysak, Veľký Šariš, Čaňa…

Trasa 1 – Prešov –> Košice – 30 minút

Trasa 2 – {Sabinov, Veľký Šariš} –> Prešov –> Košice –> {Valaiky, Čaňa, Veľká Ida (VSŽ)} – 45 minút

Trasa 3 – Prešov –> Kysak (len pri niektorých linkách) –> Košice – 33 minút

Celkovo je nutné zaobstarať 4 malé vlakové súpravy (2 vozne). V čase špičky (od 6-9:00 a od 15-18:00) spojenie každých 15 minút, mimo špičky polhodiny, hodinu pre Trasu 1. V nočných hodinách medzi 1 a 4 žiadna prevádzka.

Podľa požiadaviek modifikovať túto sekciu pre každú trasu.

Financovanie

Nákup vlakov by sa mohol uskutočniť pomocou rozvojových operačných fondovEU, regionálnych rozvojových programov, štátnych podpory a príspevkov, finančnou podporou samosprávnych krajov a miest.

Cena lístka by bola dotovaná, či už štátom alebo samosprávnym krajom na úroveň ceny lístka autobusovej dopravy.

Udržateľnosť spojenia je však nutne lepšie preskúmať. Je nutné výpočítať pomer nákladov a príjmov v dlhodobom horizonte.

Výbavenie vlakov

  • odkladacie miesto na bicykle, odkladacie miesto na batožinu
  • elektrické zástrčky
  • wifi zadarmo alebo možné spôsoby spoplatnenia – po nalogovaní možnosť zakúpiť si za euro na mesiac napr. vyššiu rýchlosť alebo viac trafiku.
  • sedadlá by mali vytvárať situáciu kontroly cestujúcich navzájom. Revízor nemôže mať oči všade a preto vzájomná kontrola cestujúcich cestujúcimi zvyšuje výdrž zariadenia (žiadne grafity, rozsypane smeti mimo koša atď.). Preto viac menej žiaden štýl kúpe. A ak, tak priestor oddelený priehľadným sklom.
  • vagóny bez “otvárakov” na pivo – zákaz konzumácie alkoholu na palube.
  • informovať o odchode autobusov MHD zo zastávok v cieľovej stanici smerom na univerzity.
  • bar vo vlaku na vozíčku ponúkajúci kávu, čaj, noviny, sušienky, sendviče

Náklady

  • nákup súprav (4+1 rezervná)
  • týždenná/mesačná/ročná technická údržba vlakov
  • denná/týždenná/mesačná/ročná hygienická údržba vlakov
  • prenájom koľajníc od správcu trate
  • iné náklady za prenájom trate (docking na železničnej stanici) {keďže nie som v tejto oblasti znalí, neviem za čo všetko sa platí pri prevádzkovaní súkromného spojenia}
  • mzdy personálu
  • náklady na údržbu a inováciu ICT
  • náklady na propagáciu
  • splatnosť pôžičok
  • prenájom kancelárskych priestorov
  • prenájom a kúpa iných zariadení a priestorov (depo, pc, náplň do kopírky …)
  • iné nepredvídateľné náklady

Personál a ich úlohy:

  • rušňovodič – na starosti má kontrola vlaku, komunikácia so stanicou, dodržiavanie bezpečnostných štandardou na železnici a vo vlaku
  • revízor – na starosti má kontrola lístkov a riešenie konfliktov na palube – agresívny alebo neprispôsobivý pasažieri (kľúčová osoba v prevádzke a komunikácii s pasažiermi)
  • barman – úlohu barmana by mohol spravovať aj revízor po skontrolovaní lístkov. Túto pozíciu by mohli vykonávať študenti (brigádnici) pracujúci na dlhodobejší pracovný pomer.
  • upratovač – ma na starosti hygienu a čistotu vo vagónoch. Túto pozíciu by mohli vykonávať študenti (brigádnici) pracujúci na dlhodobejší pracovný pomer.
  • technický údržbár – kontrola a údržba vlakov po technickej stránke
  • ICT technik – podpora techického zabezpečenia spoločnosti (wifi, web, čip karty)
  • ekonóm – na starosti finančnú stránku projektu.
  • koordinátor – má na starosti fungovanie celého systému (riaditeľ)

Všetci zamestnanci majú byť presvedčený o význame ich práce a byť motivovaný podávať dobré výkony. Situácie v práci budú často presahovať rámce ich povinnosti a majú byť schopný ochotne tieto veci riešiť. To je kľúč k úspechu, to je to čo chýba zamestnancom Slovenských železníc (riešenie problémov nad rámec ich povinnosti – snaha o čo najväčšie informovanie pasažierov).

Výkyvy

Výkyvy obratu sú predpokladané počas letných mesiacov (dovolenky, prázdniny) júl, august a v zimnou decembri.

Problémy

Vlaky sú vnímané ako pomalé, neefektívne prostriedky cestovania s nevľúdnym personálom (to s tým personálom si myslím, že nie je pravda – to že vám niekto skontroluje lístok neznamenať, že sa s nim musíte skamarátiť. Problémom zamestnancov Slovenských železníc je, že majú minimálny prístup k informáciám čo sa deje okolo nich). To sa odstráni rýchlim, pravidelným priamym spojením miest a synchronizácii zamestnancou v spojeniach (rušňovodič, kontrolór, barman) ako tímu!

Najväčším problémom, ktorý môže priamo pri preprave nastať je konflikt s neprispôsobivými, podnapitými, hlučnými, neplatiacimi cestujúcimi.

Propagácia

Propagácia služby by mala byť len na regionálnej úrovní, napr. letákom s opisom a vysvetlením všetkých výhod tohto cestovania + porovnanie cien. V základe je však nutné zraziť cenu cestovného na úroveň ceny lístka v autobuse a o WOM sa už postarajú ľudia.

Každý jeden vlak by mal byť inak pomenovaný a mal by mať iné meno (inšpirácia a’la Adriana Sklenariková pre SkyEurope). Mena vlakov sa môžu aj kupovať. Tak isto aj grafika o grafike na nich – idúca reklama urobená na priehľadnej sieťotlači (možnosť pozerať smerom von). Vo vlaku sa môže predávať aj reklama na spôsob LCD obrazoviek v MHD Prešov.

Záver

Ja ponúkam zatiaľ len ideu. V tomto business pláne sú veľké medzery. Chýba podrobnejšia štúdia, ktorú získate len tak, že sa v pondelok ráno o 7mej postavíte na železničnú stanicu v Prešove a spočítate počet ľudí, ktorí cestujú do Košíc. No tento projekt je pre nich a nielen pre nich.

Pre viac informácii ma prosím kontaktujte na andrej . buday (at) gmail . com
Čo nie je v pláne veľmi rozpracované:
  • naviazanie autobusového spojenia z dedín do mikroregionálnych miest (napr. z Gregoroviec do Veľkého Šariša)
  • cezhraničná a regionálna spolupráca (Maďarsko, Poľsko)
  • štúdia záujmu o túto službu
  • štúdia pomeru nákladov a príjmov v dlhodobom horizonte
  • možní investori

2 thoughts on “Business plán na rýchlovak Košice – Prešov

  1. Stále tvrdím, že učiť sa stavať cesty by mali ísť von, tu sa to robí strašideľne. Jediným naposledy zadosťučinením bolo zavedenie Slovenskej strely (Pendolino).

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.