Tento týždeň som u mňa hosťoval 2 rôzne svety – 2 rôznych ľudí s rozdielnym prístupom k cestovaniu.
Prvý cauchsurfer ku mne prišiel náhodou. Asi ako každý mladý teenager nevedel čo chce v živote robiť. Po prvom roku odišiel z VŠ a tak už pol roka stopuje po Európe. Z profilu som videl, že je to človek presne ako ja, a teraz robí to, na čo som ja nikdy nemal.
Keď som sa s ním však stretol, nebol to vôbec človek z profilu. Chudý, neupravený, roztrapatené vlasy, v oranžovom overale, s africkým bongom a špinavým batohom, to bol teraz on. Keď som sa ho pýtal ako cestuje a kde spí povedal, že nemá peniaze a žije z toho čo mu život prinesie. V Bratislave oberal napr. čerešne zo stromov a prvú noc prespával niekde v chodbe bytového domu. O takýchto ľuďoch čítate a počúvate. Spôsob tohto cestovateľa je určite zaujímavý a extrémne nízko-nákladový. Ale, aby to dosiahol, musel obetovať veľa z cestovateľského luxusu a možno aj sebaúcty. Keď som sa ho pýtal, že kedy svoju cestu skončí, povedal, že až bude mať toho dosť.
Druhý couchsurfer pochádzal z Južnej Kórei a doplavil sa ku mne štýlovo, na lodi z Viedne. Tak isto odišiel v treťom roku z VŠ a začal hľadať niečo viac. Tiež nevedel či chce školu dokončiť, ale mal aspoň predstavu o konci svojej cesty v Európe: „Až keď tu bude zima“. Keď som sa ho pýtal na peniaze, povedal mi, že si ich požičiava od svojej sestry. A keď som sa ho pýtal, či mu nie je trápne požičať si tak veľa od vlastnej rodiny, povedal, že doma je úplne v poriadku požičať si od rodiny a nevrátiť naspať (možno sa myšlienka stratila v preklade, neviem či to naozaj myslel vážne). Keď sme sa bavili o humore v Južnej Kórei, rozhodne majú iné vtipy …
Rozdielny zase až tak vo všetkom nie sme. Je tamojší obyčaj, že mladí ľudia, rovnako ako u nás žijú so svojimi rodičmi. Nakoniec sme ešte pri našich debatách prešli aj do hudby a ja som bol konfrontovaný s niečím čo sa volá „Korean Pop“. Je strašne super, páči sa mi, ale kvôli hudbe to nebude … :). Napokon posúďte sami.
Girls Generation – ‘Oh!’