I’ve changed

Pred rokom som sa sám seba pýtal, kedy a ako radikálne zmeniť svoj život. Pokúsil som sa zmeniť ten svoj k lepšiemu.

Nepodarilo sa mi to. Môj život sa nezmenil. Zmenili sa len veci a ľudia v mojom živote. Vnímam však všetko ako posun k lepšiemu.

Niektoré veci sa zmenili k lepšiemu, niektoré k horšiemu. Akcie vytvárajú reakcie. Sám si všetko zhoršujem. Stále sa trápim väzbami na staré veci. Som malicherný. Prečo nenapíšu knihu “Pre hlupákov, ako začať konečne žiť” ?

Stojím pred závažnými rozhodnutiami a neviem ako ďalej. Nemám v nikom oporu, sám som bútľava vŕba iným. Nepíšem to, pretože idú voľby, ale všade v tejto zemi sú ľudia bezcharakterné ovce ukryte vo svojich škrupinách. Život mi tu pripomína pach suchého zadku. Stolica je v poriadku, ale aj tak bude všetkým smrdieť. Ľudia tu hrajú hru. Pretvárka, faloš, skúposť, malichernosť, nafúkanosť, pýcha, ignorácia elementárnych pravidiel, pokrytectvo. Každý jeden si žije vo vlastnom svete, vo svete bez nádeje a porozumenia. Ale všetci spoločne žijú vo svete bez lepšieho zajtrajška. To mi v ľuďoch tejto zeme vadí – frustrácia. Frustrácia z bitia. Z bitia a iných ľudí tejto krajiny. Ľudia do rúk berú pohár poloprázdny, než poloplný. A keď sa doň pozerajú, vidia na dne nápis ZSSR. Na stôl ho položia zle umytí, všimnúc si otlačky prstov od mnohými iných ruk. Oni sa nechcú pýtať na chuť, oni si nepýtajú čistú vodu. Všetci žijú v prachu egoizmu. To je to čo ma ničí. Tá všadeprítomná skepska. Ten všadeprítomný, všemyšlienkový negativizmus, ktorí z ľudí tejto krajiny vyžaruje. Neuvidíte ho, kým sa nepozeráte. Spáli vás, keď ho zacítite. Pálivá nálada hneď od začiatku, xenofóbia. Tam je koniec, sivá obloha v slnečný deň.

Preto si kladiem nové otázky. Som rovnaký ako vy? Som rovnaký ako oni? Predsa len som, keď tu žijem dole medzi vami. Som jedným z vás, som jedným z nich. Život k lepšiemu nezmením, to už viem. Ale môžem zmeniť sám seba k lepšiemu? Ako? Ako zmením svoje vnútro, svoje sebecké seba a ja, k čistému rozumu, bez závisti, ku šťastiu?

(Tento článok je kópiou článku, ktorý sa objavil na buday.blog.sme.sk)

This entry was posted in Zo života and tagged , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.