Listy sa dnes už nepíšu

Je to už mesiac čo som sa vrátil z 3. európskeho fóra mládeže o bezpečnosti na cestách. Mesiac ma 30 dní a každý jeden deň sa niečo udeje.

Kompletizoval som veci čo som sa dozvedel a plánoval budúce akcie. Bezpečnosť na cestách mi na fóre chvíľu prirástla ku srdcu a rozhodol som sa jej teda v budúcnosti venovať viac. Už sa mi podarilo dohodnúť so spoločnosť websupport.sk o poskytnutí freehosting pre projekt zaciatocnik.sk. Takže každoročne ušetrené peniaze na hostingu putujú do fondu na autorov. Na stránku je k dispozícii aj voľne šíriteľný program pre žiakov autoškoly autoskola0S5.

Mesiac znie ako dlhý časoví úsek. Ale nie je to pravda. Zbaviť sa nejakej záťaže, ktorá ma brzdi, trvá dlhšie ako si predstavujem. Napr. takú knihu Zastavte Dubčeka som čítal pol roka.

Nad čím som viac v posledný čas uvažoval je, že dnes už nikto nikomu nepíše listy (alebo pohľadnice). A je to pri tom tak krásne, dostať od niekoho list. Vhodne zvolené slová a dotyk jemného papiera na končekoch prstov pohladí dušu. Kým príde list, tak to trvá. Ale je to viac ako zabúbanie oškrabaných Nokií a Eriksonov so správou dĺžky 260 znakov “Ano, je tu super. Slnko pecie. Lubkam ta milacik *cmuk, pozdrav ostatnych. <3 <3 <3”.

Ja by som  listy  písať chcel.  Bohužiaľ niet komu. Od môjho príchodu som preto začal písať onephotoforeveryday.tumblr.com. Mikroblog na ktorom každý jeden deň zverejním jednú fotografiu zo svojho života. Už som si stanovil aj pár pravidiel ohľadom písania, publikovania a súkromia. Aj keď je fotenie robené občas na silu, mne aspoň ostávajú spomienky čo som približne robil ten v ktorý deň. Veď lepšie raz vidieť ako tisíc krát počuť.

This entry was posted in Zo života and tagged , , , , , , , , , , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.