Severná cesta

Už od čias strednej školy som chcel podniknúť cestu okolo severnej Európy. Vtedy som na ňu nemal peniaze, odvahu a ani potrebné skúsenosti. Na konci roku 2013 sa v mojom živote veľa zmenilo a viac ako kedykoľvek predtým sa táto cesta stala mojim životným cieľom. Rozhodol som sa uskutočniť cestu okolo severnej Európy, začať návštevou hlavného mesto Poľska – Varšavou, prejsť cez pobaltské krajiny (Litva, Lotyšsko, Estónsko), navštíviť ruský Sankt Peterburg, škandinávske krajiny (Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko) a cez Nemecko (Hamburg, Berlín, Drážďany) sa dostať domov (Praha, Bratislava).

Nie je dobrodružstva bez nebezpečenstva.

Keď som si stanovil jasný a dosiahnuteľný cieľ, nevydal  som sa  na cestu bezhlavo . Zamyslel som sa nad tým, čo vlastne chcem urobiť a čo mi v tom bráni.

V prvom rade, keďže už pracujem a svoju prácu som chcel mať aj po svojom návrate, cestovať som mohol maximálne, pri správnom naplánovaní, 30 dní v kuse. Svoj rozpočet som si stanovil na 1000€. Možno sa to zdá byť veľa, ale takúto sumu zaplatíte za akúkoľvek inú dovolenku pri mori, ktorá bude trvať aspoň jeden mesiac.

Keď boli podmienky na stole, cesta k nim už bola jednoduchšia. Začal som na sebe pracovať. Začal som pravidelne cvičiť, behávať, chodiť do posilovne a plávať – fyzická (a psychická) sila, ktorú som takto nadobudol boli veľmi dôležitým faktorom pri cestovaní.

Začal som sa navyše učiť azbuku a pridal sa medzitým aj do o.z. Mladi Európania.

Vedeli ste, že…

Existuje správa Svetového ekonomického fóra z roku 2014 , ktorá hovorí o konkurencieschopnosti štátov EU vytvoriť z Európy najlepšiu ekonomiku na svete do roku 2020. Slovensko sa umiestnilo na nelichotivom 23. mieste. Všetky štáty, ktoré som chcel navštíviť sa nachádzali pred Slovenskom. Za Slovenskom sa umiestnilo už len Chorvátsko (nový členský štát), Maďarsko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko. Na 1. mieste sa umiestnilo Fínsko (a ostatné škandinávske krajiny), Poľsko nás predbehlo – vymenilo si s nami miesto.

Do hodnotenia správy boli započítané okrem ekonomických činiteľov aj faktory ako sociálna a zdravotná starostlivosť o občanov, dostupnosť širokopásmového internetu či LTE technológie…

Táto správa sa dá v podstate voľne interpretovať ako rebríček najlepšieho miesta pre život v Európe.
(http://www3.weforum.org/docs/WEF_Europe2020_CompetitivenessReport_2014.pdf)

Rusko anektovalo Krym a ako sa po mojom návrate ukazuje má prsty v zostrelení letu MH17. Ja som časom stratil chuť získať víza do Ruskej Federácie. Navyše pri ich získavaní sa mi zdalo, že ľudia v tejto krajine žijú v akejsi inej galaxii a nie na Zemi v 21. storočí. Plánovaný čas a peniaze na návštevu Sankt Peterburgu som sa rozhodol investovať radšej do dlhšej cesty v bezpečí EÚ.

Napätie stúpalo, tlak sa zvyšoval a očakávania boli vysoké. Júl prešiel do Augusta a dátum mojej cesty sa blížil. Ku koncu sa všetok stres a únava z vybavovačiek a príprav odrazili na mojom zdraví – ochorel som.
V deň keď som sa mal vydať na svoju cestu mal som 2 možnosti – buď celú cestu zruším (niečo, čo by som si nikdy neodpustil), alebo sa na ňu vidím chorý. Nakoniec som si vybral druhú možnosť a bol som zvedavý kam sa až dostanem.

24 dní, 1000€ , 3000 km

Nemalo by význam opísať každý jeden detail, ktorý som na ceste zažil. Opíšem preto radšej len niektoré zaujímavosti, ktoré sú s cestou spojené. Táto cesta má nakoniec slúžiť čitateľovi ako inšpirácia na vlastnú cestu okolo severných kútov Európy.

8. August – Piatok – Slovensko/Poľsko – Bratislava/Varšava

Prvýkrát som zdvihol celý svoj vak – bol strašne ťažký, vážil cca 25 kíl. V tento deň som naplno pocítil ovocie tvrdej driny polročnej fyzickej prípravy na túto cestu. Napriek tomu, že bol vak ťažký, ja unavený a chorý, vonku teplo a dusno – toto všetko som prežil predtým niekoľkokrát na tréningoch, že som jednoducho šiel.

Po tom čo som pri Slovnaft aréne v Bratislave nestihol autobus na stanicu a zo Zochovej som v plnej poľnej utekal na železničnú stanicu, pocítil som v klimatizovanom vlaku, po vydýchaní, konečne pokoj . Moja cesta sa začala síce dosť dramaticky a ešte chorý a unavený ale správnym smerom za dobrodružstvom.

Okolo polnoci som sa ocitol v nočnej Varšave. Varšavský Palác vedy a kultúry bol prvým slávnym monumentom, ktorý som na svojej ceste uvidel.

Vedeli ste, že…

Od augusta do septembra roku 1944 prebiehalo Varšavské povstanie naštartované vyvražďovaním ľudí vo Varšavskom gete. V roku 2014 uplynulo presne 70 rokov od tejto udalosti. V útrobách Varšavské múzea povstania môžete nájsť napr. celé Britské lietadlo Halifax, ktoré pomáhalo zásobovať povstalcov, či mnoho iných artefaktov z týchto temných časov.

Na konci povstania bola Varšava úplne zrovnaná so zemou nemeckým delostrelectvom. Dnes je takmer nemožné si to predstaviť. Úplne obnovené historické centrum, krásne historické uličky, či obrovské sklenené mrakodrapy a pulzujúci kultúrny život vás donútia zamyslieť sa nad významom tejto novej svetovej metropoly.

Bob pri Paláci vedy a kultúry vo Varšave. Podobnú vežu v tvare rakety majú aj v Rige. Len menšiu.

Na mojich cestách ma sprevádzal Bob. Bob je to žlta plyšová postavička (známa aj z klipu Mr. Oiza – Flat beat), ktorú fotografujem pri slávnych svetových monumentoch. Viete myslím si, že fotografie Boba nakoniec potešia omnoho viac ľudí ako moje selfies. Dokáže rozosmiať každého kto ho vidí…

Všetky Pobaltské štáty sa dajú pohodlne precestovať autobusmi. Železničná trať medzi Varšavou a Vilniusom vedie cez územie Bieloruska do ktorého potrebujete víza. Jednoduchšie je preto zvoliť si autobusovú linku, ktorá vás komfortne dopraví do Vilniusu. Neexistujú tu medzinárodne železničné linky a na ich území neplatí ani Railpas. Na druhej strane je cestovanie autobusmi lokálnych komerčných spoločností (LuxExpress, SimpleExpress, EcoLines) rýchle a lacné, komfortom rovnaké ako napr. s lokálnym StudentAgency.

12. August – Utorok – Litva – Vilnius

Na svojej ceste som využíval CouchSurfing, systém pomocou ktorého som býval u lokálnych ľudí. Dám vám aj jednu veľmi dobrú radu pri cestovaní do Litvy z Poľska – čas sa tu posúva o +1 hodina. Nevedel som to a k môjmu hostiteľovi vo Vilniuse som prišiel o hodinu neskôr.

Celý deň som strávil vo Vilniuse a hneď som získal podozrenie, že v centre mesta je viac kostolov ako vo Vatikáne, resp. v centre Ríma. Ak ste veriaci človek, Vilnius by ste určite mali navštíviť.

15. August – Piatok – Lotyšsko – Riga

Začal som “nasávať” atmosféru jedného z dvoch Európskych hlavných miest kultúry za rok 2014 (druhým bolo švédske mesto Umea). Okrem večerných koncertov a párty, či výstavami v galérii som stihol ochutnať aj hádam najlepšie pivo aké som kedy pil – tzv. Ginger beer. Nie som si istý, či som dobre rozumel, ale vraj sa vyrába z extraktu konope…

Osobne ma v Rige najviac zaujala dočasne otvorená bývala budova KGB, tzv. Stūra māja “Rohový dom”. Z vonku normálna radová budova v meste, z vnútra budova skrývajúca nevysloviteľné zverstvá. Dodnes nikto nevie koľko ľudí vďaka nej prišlo o život…

Vedeli ste, že…

V Rige je viac secesných budov na km2 ako v Paríži.

Bob pri televíznej vysielacej veži v Rige .

Rím ma Koloseum, Paríž Eifelovku, New York Sochu slobody. Každé veľké mesto má v sebe nejakú unikátnu impozantnú stavbu. Ale čo je takýmto monumentom napr. Rigi, Tallinnu alebo Osla? Boba fotografujem práve s takýmito unikátnymi stavbami.

19./20. August – Utorok/Streda – Estónsko – Tallinn

Do Tallinnu som sa dostal zo študentského mestečka Tartu veľmi krásnym a moderným vlakom. Skôr ako som však do Tallinnu prišiel mal som o ňom predstavu sivej socialistickej dediny, ktorá mala byť poslednou baštou Komunizmu pred zlom zo západu (ktorý ležal krížom na druhej strane zálivu vo Fínsku). Veľmi som sa mýlil a dnes mám pred Estónskom a Tallinnom veľký rešpekt.

Vedeli ste, že…

  • V Estónsku nie je nutná finančná zábezpeka pri založení obchodnej spoločnosti ako je to napr. na Slovensku.
  • Je to jediná krajina v ktorej funguje e-government. Pomocou čipu v svojom občianskom preukaze môžete voliť či vybaviť si všetku administratívu so štátom z pohodlia vašeho domova. Napr. aj voľby …
  • Estónski prváci sa na základných školách učia programovať! Technicky vedia jazyk C skôr ako vedia ten svoj materinsky. Veľká Británia Estónsky príklad nasleduje a chce podobné zručnosti učiť prvákov už tento rok.

Historické centrum Tallinna sa rozprestiera na veľkom kopci, je obkolesené hradbami a celé je zapísané v svetovom zozname UNESCO. Keď som to celé uvidel bol som jednoducho paf. Hneď som zašiel do miestneho turistického centra a zistil si možnosti prehliadky. Mojim sprievodcom počas zdarma prehliadky bol mladí študent Mart, ktorý okrem histórie mesta často hovoril aj o živote v Estónsku.

Estónci v stredu oslavovali jeden zo svojich Dní nezávislosti. Zhodou okolností moja vetrovka mala farby estónskej vlajky a tak som sa chvíľu cítil aj ako Estónec. V kaviarni som si dal zákusok vo farbách estónskej vlajky, v bare pohárik ktorý bol namiešaný v trikolóre.

Moja choroba sa už strácala a tak som sa cítil dostatočne silný aj na návštevu kúpaliska. Za 6€ som mal 2-hodinový vstup aj so saunou. No nekup to …

Na konci dňa som navštívil Lauluväljak, miesto kde sa konajú masívne stotisícové spevácke stretnutia Estónskeho národa.

Bobova selfie. Aj keď sa to nezdá, kostolná veža v pozadí bola kedysi najvyššia budova na svete. Kedysi hodne dááávno …

21. August – Štvrtok – Estónsko/Fínsko – Tallinn/Helsinki

21. Augusta. 1968 vstúpili na územie Československa Sovietske vojská a začali nás okupovať. Ja som symbolicky v tento deň emigroval “z Východu na Západ”.

Tento deň bol o to viac symbolický, o čo viac sa Rusko v posledných mesiacoch ako agresor správalo. Z paluby trajektu Mariella som pozoroval Sankt Peterbursky záliv a vôbec som neľutoval, že som toto mesto nenavštívil. Mesto netvoria len budovy a jeho história či artefakty v galériach a múzeách. Tvoria ho aj ľudia, ktorí v ňom žijú a ktorí sa o neho starajú. Hoci som priamu nenávisť voči Rusku na svojej ceste nevidel, jeho mocenské záujmy a obava o novú “okupáciu” Baltických štátov bola horúcou témou v nich.

Vedeli ste, že…

V Tallinnskom prístave je pomník Zlomená linka venovaný 852 obetiam lode Estónia, ktorá sa potopila roku 1994 na otvorenom mori na ceste z Tallinnu do Štokholmu. Mariella, loď ktorou som sa plavil, sesterská loď Estónie, bola prvou loďou ktorá dorazila na miesto. Príčinou nehody bolo s najväčšou pravdepodobnosťou odtrhnutie nákladných dverí na prove. Mariella hlásila pred incidentom rovnaký problém. Potopenie Estónie je najväčším námorným nešťastím od potopenia Titaniku v Európe.

23. August – Sobota – Fínsko – Helsinki

Sobota bola asi najlepší deň v mojom živote.

Ráno som sa nalodil na kompu premávajúcu do pevnosti Suomenlinna. Suomenlinna je súostrovie, navzájom strategicky prepojené, ktoré chránilo Helsinský prístav. V súčastnosti je táto technicko-prírodná pamiatka zapísaná v zozname UNESCO. Na ostrovoch pevnosti trvalo žije približne 800 ľudí a ďalších 400 sem dochádza za prácou. Celodenný lístok na metro a hromadnú dopravu vám platí aj na loď ktorá tu premáva z mestského prístavu.

Pri prehliadke ostrovov ma zastihla búrka, takže niektoré časti pevností som mal doslova celé len pre seba. Keď však vyšlo slnko, Suomenlinna sa zmenila na park pre celé rodiny, na ihrisko pre deti, miesto kultúrnych eventou (cirkus a kino v šapitó), romantické miesto na večeru, múzeum, opravovňu lodí v suchých dokoch, prístav, … pevnosť ukazuje ako môže zdanlivo nepotrebne staré miesto vytvoriť stovky pracovných príležitostí.

Po návrate na pevninu ma zase moji couchsurfing hostitelia, u ktorých som býval, zobrali na výlet loďou. Spolu sme sa doplavili na ďalšie ostrovy – Pihlajasaari. Prešli sme sa borovicovými lesmi a zastavili na bridlicovej pláži. Ak by som sa vtedy nehodil do studenej vody Helsinského zálivu, asi by som to ľutoval do konca života. Voda bola na Fínske pomery teplá, pre našinca však ľadová.  Takéto romantické výlety loďou na ostrovy sú pre Fínov bežné.

Deň sme zakončili na pive. O Fínoch sa hovorí, že sú veľmi tichí, malo zhovorčiví. Stretnutie na pive s frontmanom kapely Gamma Radiation Space Jesus (viem, že ste o nich nikdy nič nepočuli, nie sú práve mainstreamový…) sú ma však donútilo zmeniť názor. Fíni sú zábavní, super ľudia. Ale ich vtipy o mŕtvych novorodencoch radšej berte s rezervou …

Bob pred Helsinskou katedrálou

26. August – Utorok – Fínsko/Švédsko – Turku/Štokholm

Ako som spomínal, na svojej ceste som využíval CouchSurfing (dobrovoľný výmenný systém, ktorý umožňuje ubytovanie). Štokholm však bolo jediné miesto kde som mal problém nájsť niekoho na ubytovanie. Ubytovanie cez CS som takto doslova našiel až v poslednej minúte a v meste som preto ostal bohužiaľ menej ako 72 hodín. V budúcnosti chcem však dať Švédsku  šancu a spoznať ho lepšie, keď dalo možnosť vzniku takým menám ako ABBA, Avici, IKEA, Volvo, Scania, …

Tip: Z Fínska do Štokholmu sa môžete dostať trajektom VikingLine z prístavu v Helsinkách alebo Turku. Rozdiel je však v cene. Z Helsínk odchádza nočný trajekt, kde si na noc musíte kúpiť aj lôžko. Cena sa tak pohybuje minimálne okolo 100€. Z Turku však odchádza ráno denní trajekt, ktorého cena za pasažiera je iba 9€.

Po 10 hodinovej, celodennej plavbe z fínskeho prístavu Turku, som zakotvil v Štokholme. V daždi som vystúpil z trajektu a prešiel sa k môjmu hostiteľovi. Môj couchsurfing hostiteľ mal len 2 pravidlá vo svojom byte:

  1. Vyzúvame sa, po parketách sa chodí len v papučiach.
  2. Nikto v tomto dome nebude hladný (chladnička je vždy plná).

Surfovanie cez couchsurfing má svoje úskalia, ale na druhej strane to poviem asi takto – na couchsurfingu sú niektoré veci, ktoré si jednoducho nekúpite. Napr. také švédske mäsové guličky Kotbular si kúpite v Ikee. Ale vidieť ako ich profesionálne spraví Švéd v krásnej švédskej kuchyni (ako z Ikea katalógu), to sú tie veci ktoré si za peniaze nekúpite. (A ani ten chutný recept na omáčku ku guličkám…)

Pár fotiek s Bobom sme spravili aj Štokholme. V pozadí radnica a staničný hotel v tvare lode. Viac fotografii Boba môžete nájsť na mojom Instagrame 

30. August – Sobota – Nórsko – Oslo

Oslo je mesto, ktoré istým spôsobom zmenilo mňa a moje vnímanie sveta. V Osle je vidieť, že nie bohatstvo, ale chudoba je zdrojom všetkého zla. A nikde inde nie je možné hádam nájsť tak zaručený dôkaz tohoto tvrdenia. Nebyť nekonečných zásob ropy pod povrchom  pobrežia, Nórsko by bolo dnes tou “chudobnou” časťou Škandinávie, v histórii vždy hrajúce druhé husle po Švédsku, neporovnateľne nedostupným terénom oproti Fínsku a nedostatkom úrodnej pôdy pri pohľade na Dánsko. Historickým monumentom Osla dokonca nie je ani hrad tak ako je to napr. v Prahe, alebo parlament ako v Londýne či Berlíne. Dominantou Osla je väzenie Akershus, resp. zámok, ktorý ešte do 50. rokov minulého storočia mohol byť pokojne označený ako jedno z najhorších väzení v Európe.

Bob sa suší na slnku po celodennom hľadaní monumentov.
Radšej ako väzenie Akershuis je dnes symbolom Osla opera na ktorú môžete výjsť aj peši.

Ale s peniazmi neprišla skaza a potopa. Naopak, rozum odložiť ich do prasiatka a so svojim šťastím sa podeliť aj s ostatnými (Nórske fondy, ktoré môžeme čerpať aj na Slovensku). Dnes je Oslo hádam jedno z najkrajších miest na svete. Staré budovy sa prerábajú a tak vidíte aj napr. bezúčelové silo na pšenicu sa premenilo na študentské internáty, študentská štvrť Grünerløkka pulzuje farebným životom a po uliciach jazdia Tesly a iné elektromobily. Horko ťažko tu nájdete dopravné zápchy (vstup do mesta autom je spoplatnený), alternatívne spôsoby dopravy a MHD fungujú.

Po príchode do Osla som vedel, že sa začínam blížiť k hranici svojho 1000€ rozpočtu. Bolo načase kúpiť si letenku domov. V Osle som strávil nakoniec najviac času na mojej ceste (cca. 5 dní) a zároveň minul aj najviac peňazí.

severo_zapadny_bod_koniec

 Koniec mojej cesty – Najseverozápadnejší bod na ostrove Lindoya, Oslo

Záver

mapa_severnej_cesty

Môj pohyb po Európe.
Na prepravu som použil vlak, autobus, loď a lietadlo.

Na konci by sa patrilo povedať niečo múdre, Severná cesta mi nakoniec zmenila život. Sledovala viacero cieľov počínajúc hľadaním odpovedí na otázky napr. prečo je Škandinávia tak úspešná a atraktívna, čo ponúkajú Baltické krajiny turistom a aká je v týchto regiónoch momentálne atmosféra voči Rusku.

Ľudia sa ma pýtajú kde sa mi najviac páčilo. Ja na to neviem odpovedať, ani jedno mesto sa nestalo mojim obľúbeným, všetky sú jedinečne a ponúkajú niečo unikátne. Niektoré mesto je menšie ako iné a ďalšie sú v mnohom bohatšie ako ostatné. Ale prisahám, že každé jedno sa oplatí vidieť a navštiviť. Neľutujem jediný cent a minútu, ktorý som minul na túto cestu.

vydavky

Celkovo ma cesta vyšla na 1350€ . Za 14 dní strávených v Poľsku a Baltiku som minul 312€ , za 10 dní v Škandinávi 789€ . Ostatné náklady vznikli pred cestou (nové šaty, poistka, atď.). Precestoval som 3000 km, spravil cca. 2000 fotiek, za 24 dní, navštívil 7 štátov, 9 miest a bol hosťovaní 10 lokálnymi ľuďmi (9 z nich bolo v mojom veku).

Ak by som mal teda nakoniec zhrnúť Severnú cestu asi by som citoval svojho spolubývajúceho, ktorý povedal o USA toto : “Je to rovnaké ako tu, len majú lepší toaletný papier”. Myslel som si, že na Pobaltí nájdem zničené post-sovietske krajiny, kde ani tráva nerastie a slnko nevychádza. A že Škandinávia je zemou zasľúbenou kde holuby samé padajú pečené do úst. Mýlil som sa, nič také som tam nevidel. Naopak, veľmi sa mi páčilo, že tam hore je všade svet vlastne rovnaký ako tu. Že sú tam rovnakí ľudia ako tu, s rovnakými radosťami a starosťami. A predsa len myslia inak ako my a robia niektoré veci lepšie a tie krajiny sú tak koniec koncov lepším miestom pre život.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *