Tento týždeň som bol na jednodňovom pobyte v bulharskej Sofii. Táto cesta bola presne to, čo chcem na Severnej Ceste urobiť – jeden deň prísť, ďalší byť celý deň na nohách, tretí odísť do iného mesta. Test dopadol zle, výsledok bol však veľkým prínosom.
V utorok po práci o 5-tej som nasadol do autobusu smerujúceho na Viedenské letisko. O 8-mej večer som odlietal, priletel som o 11 večer miestneho času (hodinový časový posun). V hoteli som sa pre zlé matrace skoro vôbec nevyspal. Nasledujúci deň ráno som sa zúčastnil konferencie po ktorej som bol až do noci na nohách – prehliadka Sofie. Vďaka couchsurfingu som opäť okúsil ako bývajú ľudia v zahraničí. A hneď ráno, o 8-mej som už sedel v lietadle do Viedne, o 11-tej som bol už v práci. Keď som potom odišiel z práce skôr bol som smrteľne unavený. Za tých posledných 72 hodín som spal asi 8. Takéto niečo by som na Severnej ceste dokázal absolvovať maximálne asi tak 2-krát po sebe. Potom by som skolaboval.
Všetky fotografie z cesty si môžete pozrieť v tomto albume.
V uliciach Sofie som si precvičil azbuku. Moja úroveň sa zlepšuje.
V sobotu mal prísť ku mne couchsurfer z Moskvy. Prijal som ho na hosťovanie, pretože som chcel zistiť viac o Moskovčanoch a celkovej ruskej mentalite. Tak ako mi na začiatku napísal ohromnú žiadosť o hosting, postupne písal menej a menej. Až nakoniec nepísal vôbec. Nepokladal som to za problém. Myslel som, že pred príchodom ma bude patrične kontaktovať.
Bola sobota poobede. Všetky veci, ktoré som v sobotu chcel spraviť som urobil. Moskovský couchsurfer však stále nikde. Nedalo mi to a napísal som mu, kde je a kedy príde. Odpísal mi, že o 12:30. Pozrel som na hodinky, bolo už 4 hodiny poobede. Odpísal som späť, že si nie som istý ako to myslel. Nakoniec z neho vyšlo, že nepríde v sobotu, ale v nedeľu pol hodinu po polnoci a hneď ráno o 9 už musí odísť. Reku, či by si u mňa mohol nechať svoje veci a na pár hodín ísť žiť do mesta.
Ostal som v šoku a neveriacky čumel na obrazovku. Nakoniec to dopadlo tak, že aj ten autobus z Viedne o polnoci zmeškal a chcel odo mňa aby som mu ráno ukázal mesto. To už som ho mal plne zuby, ale zo solidarity, ktorá mi ostala, som mu po polnoci napísal aspoň základne info o cestovaní v Bratislave.
Dodatok – V nedeľu od 12:00 získalo Slovensko nového prezidenta Andreja Kisku 🙂